Ahojte ženy, chcem si vyliať úprimnosť. Včera som prežila nemocnicu bez panikárenia, plaču a zvládla svoju prvú infúzku. Yay🥳. Ako sa cítim? ÚPLNE. ÚPLNE NA HOVNO😃. Psychicky. Úprimne, od víkendu sa neviem zbaviť pocitu frustrácie a nekomfortu. Pasujem sa s pocitmi ktoré mi totálne šrotujú hlavu. Najmä od tejto nedele kedy som sa po dlhej dobe videla so svojimi najbližšími kamoškami, a moja drahá na mňa totálne vyliala tsunami ako ju sere, že sa neviem dať do poriadku, vidí, že sa strácam a, že sa trápim - v tom momente sa úplne rozplakala až tak, že sa nevedela nadýchnuť. A teraz čo som si uvedomila - moji najbližší okolo mňa plačú a trápia sa a ja to nedokážem pocítiť vo svojom vnútri. Pretože seba samú nenávidím. Respektíve sa nedokážem prijať a mať sa rada. K svojmu telu sa častokrát správam bezcitne a nechcem ho počúvať. Neberiem ho ako chrám ako by som mala. To len tak v skratke nechcem vás týmto otravovať. A k ďalšej veci,- momentálne sa držím bez ubližovania si a papám normálne. Plus som donútená k svojej strave pridávať presne tie zložky ktorým som sa tak dlho vyhýbala a moje telo má brutálny deficit (strukoviny a nejaký zdroj sacharidov. A ako som dlhodobo žila v reštrikcii, bez menzesu a podvýžive, a snažím sa dať dokopy tak pociťujem väčší hlad ako predtým. A je to normálne lebo to telo si to pýta. Ale ja mám neustály strach mu to dať a častokrát končím v totálnych kŕčoch od hladu. Ach, začarovaný kruh. A som v brutálnej hormonálnej nepohode.😩😩 Dúfam, že vy sa cítite dobre bojovníčky❤️💪🏽

Posted by Dadusiiikkk at 2025-10-21 12:33:58 UTC