Ahojte, len vás chcem povzbudiť. Takto pred 3.rokmi ma čakala najťažšia operácia v mojom živote. Mala som za sebou najnáročnejšiu liečbu, zhoršil sa mi zrak z 0,5 na 2,5 dioptrie, zanechala mi arytmiu na srdci, štítna mi funguje z posledných síl, najhoršia však bola dýchavičnosť. Takto pred 3.rokmi som nevládala vyjsť na druhé poschodie k onkológovi. Ale viete čo? Trénovala som, nevybrala som si výťah, týždeň čo týždeň som si vyberala schody, až som to zvládla na druhé poschodie bez prestávky. Viem, niekto si povie, čo to je dve poschodia? Ale pre mňa to bolo ako výšľap na Mont Everest. Sľúbila som si, že, keď sa vyliečim, začnem behať. Nenávidela som beh. Môj prvý beh som odbehla 300m a skoro som skolabovala. Minulý rok som sa zúčastnila viacerých charitatívnych behov. Dnes už odbehnem 5km. A dala som aj Angličák minulý rok. Nepíšem to pre ľútosť ani chválu, len vás chcem povzbudiť, že aj keď sa to na začiatku môže zdať ťažké, po malých krokoch sa to zlepší, len sa nevzdávajte. Naučila som sa, že nemám čas strácať čas, každý deň ďakujem, že môžem, že sa môžem hýbať, že sa môžem zlepšovať. A prestala som byť na seba prísna.

Posted by Lucia Koller at 2026-01-19 20:42:13 UTC