Baby akurát som čítala, zložku na február od @DOMI . Musím sa s niečím podeliť. Bola som malé dievčatko, ktoré malo 10 rokov. Keď presne vedelo čo chce vo svojom živote robiť. Bohužiaľ, ale nevyšlo to vtedy kedy to to dievčatko chcelo, lebo neurobilo preto to čo malo. Teda rozumej tomu takže, nemala známky na to, aby zvládla prijímačky na pedagogickú školu. O tom pokoj, že mám diskalkuliu. No ostatné predmety keby chcem tak zvládnem. Nechelo sa mi bola som lenivá. Ako mi mamina hovorievala ja nie som hlúpa len lenivá. No možno za tým bol zlý kolektív (to už spätne nikdy nebudem vedieť). A ani sa k tomu nechcem vracať, je to minulosť ktorá ma bolí a trápi, no jedno viem naisto. To dievčatko vyrástlo zmaturovalo. Teraz o 10 rokov neskôr kedy som povedala, že ja ešte raz nikdy v živote maturovať nikdy nebudem, si robím druhú maturitu, aby som mohla oficiálne aj na papieri robiť pani učiteľku/vychovávateľku. Ako som sa vôbec k tejto práci dostala? Začala som malými krôčikmi, ako je animátorka v letnom tábore/v škole v prírode. Potom o pár rokov neskôr si ma jedna škola našla respektíve životopis na profesii. Ja som sa s touto správou pochválila jednej známej, ktorá pracovala na inej škole. Ona mi vravela, že aj tam hľadajú pani vychovávateľky, tak som si poslala životopis, na pohovor prišla o dobrých 30min skôr 🤭, pani riaditeľka videla moje nadšenie a odhodlanie tak ma vzala❤️. Moje srdce bilo ako o život šťastím presne ako to domi opisuje v tom súbore, lebo som bola zas o krok bližšie k svojmu snu ❤️cieľu. Jedna moja kamarátka mala 30ku robí učiteľku v súkromnej zš, posadila si ma medzi jej kolegyňe a ju a tam som porozprávala to čo rozprávam teraz vám. Toľko energie a nádeji mi dávali, že som si do slova na druhý deň hľadala školu, že ja si idem podať prihlášku na pomaturitné štúdium. Priateľov otec bol tak úžasný, že ma autom odviezol k doktorke 150km tam aj naspäť čiže dokopy 300km urobil kvôli mňe, dokonca hviezdy mi tak prijali, že si ani pani doktorka nepýtala peniaze odo mňa za potvrdenie prihlášky. Tak som si povedala, že toto mi musí vyjsť aj keby neviem čo bolo. Prišiel deň D prijímačky, bála som sa aj keď som sa pripravovala dôsledne, aj som spievala ja čo hudobný sluch nemám. Ten rok ma neprijali, kvôli spevu. Tak som o rok neskôr znovu podala prihlášku ale na inú strednú školu kde sa prijímačky nerobia. No a teraz mám za sebou úspešne skoro prvý ročník. Dokonca už v druhom polroku mám prvú známku z hudobného nástroja. V prvom polroku to bol posledný predmet odsúvala som to, ale vlastne úplne zbytočne. No a budem mať historicky za celé tie roky najlepšie vysvedčenie áno naozaj som celú základnú školu mala 3-4ky. Teraz na polroka som mala len dve dvojky. ❤️ Baby naozaj si choďte za svojím cieľom. Ja som si išla za tým aj keď mi bolo hovorené časom, že na to aj tak nemám. No a pozrite sa som na samú seba neskutočne hrdá to akú cestu som prešla na to, aby som mohla robiť prácu ktorú dnes robím a k tomu bonus mám úžasnú šéfku ❤️❤️❤️. Ďakujem každému kto tento príbeh dočítal a pevne verím, že som práve tebe dodala odhodlanie ísť za tým cieľom. Ja som za ním išla takmer 20 rokov, ale držala som sa a nevzdala a nikdy sa nevzdám. Domi tebe ďakujeme za túto appku a všetku energiu ktorú nám venuješ ❤️

Posted by Karinka at 2025-02-08 18:20:16 UTC