Ahojte dievčatá. Tak ja tieto dva dni tréning nula a kroky tiež nič, keďže menšieho skolila chrípka a 3 dni išiel vkuse 40.tky teploty. Noci ťažké, dní tiež náročné. Zavretí len doma a vkuse dokola to isté. Takže dnes to na mňa riadne doľahlo a pri domácom učení sa so synom, som bola podráždená dosť veru. Plne som si to uvedomovala, tak keď sme mali pauzu, ľahla som si k nemu do postele, poobjimali sme sa a vysvetlila mu, prečo som taká prísna pri učení. Od toho momentu som sa skludnila a nie ze by bolo všetko vyriešené, ale doučili sme sa už úplne v inom móde. Potom som skonštatovala, že potrebujem ešte vypnúť a trochu si ľahnúť. Dala som štuple do uší a snažila sa trochu zdriemnuť. Dva krát ma zobudilo synovec komentovanie rozprávky z vedľajšej izby, ale potom si privrel dvere a bolo ok. Tak som konečne zaspala a vtedy moja svokra s klasickým klopanim na dvere, že ide o život. To by ste mali počuť. Normálne som na to hakliva. To je neustále kopanie a buchanie do plechových dverí štýlom, neprestanem, až kým neotvoríš. Nervy do mňa také prišli. Ale hovorím si: Kľud Zuzana, nerieš, lež, veď má kľúče, otvorí si. Tak sa aj stalo. Našťastie bola chvíľu, keď pochopila. Mám teraz ťažké 2 dní, PMS a proste už potrebujem svoj pokoj. A to som dnes chcela cvičiť 😭. Snáď zajtra to už dám 💪🏋️. Držte palce prosím 🙏. Ďakujem každej, ktorá to až sem prečítala ❤️❤️❤️.

Posted by Zuzana.putrova at 2025-02-12 14:00:05 UTC