Poviem ti malý príbeh: “Strach sa často prezlieka za logiku”. Teraz je ideálny čas to vzdať. Odcvičila si pár tréningov. Možno si si pripravila jedlo, prečítala niečo, čo ti dáva zmysel. Možno si cítila ten posun — aj keď len trochu. Si na hrane niečoho. A práve preto tvoja myseľ hľadá únikovú cestu. Pretože — čo ak to fakt zaberie? Čo ak sa naozaj zmeníš? Čo ak budeš silnejšia, štíhlejšia, sebavedomejšia ako kedykoľvek pred tým… …a aj tak sa nebudeš cítiť dostatočná? Je jednoduchšie cúvnuť teraz, ako riskovať, že sa staneš ŇOU — a aj tak sa necítiš hodná. Je jednoduchšie povedať „toto nie je pre mňa“, ako si priznať „možno sa bojím stať sa niekým novým“. Je jednoduchšie chrániť sa príbehom, ako si sadnúť k pravde: Túžila si po tomto celý čas. Len nie si zvyknutá dovoliť si to mať. Nie si lenivá. Len sa bojíš veriť, že tentokrát by to mohlo byť iné. Ale čo ak je? Čo ak tentokrát… zostaneš? Čo ak tentokrát… neodídeš len preto, že je to nepríjemné? Čo ak si tentokrát… povieš, že si hodná všetkého, na čom si doteraz makala? Bez povolenia. Bez dokonalosti. Len tiché, rázne rozhodnutie. Verím tej verzii teba, ktorá dokončí to, čo začala. A ak jej veríš aj ty — POKRAČUJ. S láskou, Domi

Posted by DOMI at 2025-05-18 07:00:00 UTC