#emocnejedenie Ahojte, toto bude dlhé. Vzdy som si myslela, ze emocne jedenie sa ma netyka. Ale odkedy mam deti (4&2r), zacinam si vsimat, ze s tym mam problem. A tak som sa zacala zamyslat, kde to vzniklo a uvedomila som si, ze to tak je od malicka, dokonca mam pocit, ze nas k tomu vedie samotna spolocnost. Detom sa do kociara, auta davaju chrumky alebo cosi na zahryznutie, aby boli kludne. Na vylete, ture je slubena na konci sladka odmena za vykon. Na navsteve vzdy ponukaju a ponukaju lebo ved treba pohostit (a ze sa nehosti prave prosutom a mozarelou, ale skor kolacikom a chipsami…). Ked pride na navstevu niekto k nam tiez stale nieco donesie, hlavne detom. Za dobrym obedom pasuje nejaka maskrta… a tak vlastne vyrastame v tom kolotoci a potom sa uz najdem ako si vo chvilke ticha ked deti spia idem dat nieco sladke, aby som si tu chvilku “uzila”. Ten vzorec je tak silny, ze zmenit ho je mega narocne, hlavne preto, ze v tej spolocnosti zijem dalej a vsetko to pokracuje. Ale povazujem za uspech a dobry start, ze som si to vobec uvedomila. Ako to mate vy? Mate iny nazor?

Posted by KatyD at 2025-07-26 12:12:30 UTC